Na úvod detailného rozboru stavu hodrušských baní bezprostredne po II. svetovej vojne významný štiavnický banský odborník prvej polovice 20. storočia Ing. Arpád Bergfest píše: „Hodrušské bane sú podľa úsudkov banských odborníkov natoľko vyčerpané, že sa vážne uvažuje o zastavení ich prevádzky. Sme úprimne radi, že napriek tomu tu boli následnými generáciami objavené nové ekonomicky dobývateľné rudné celky a tunajšie baníctvo je nepretržite aktívne aj dnes, začiatkom tretieho tisícročia. Aký je vlastne rozdiel medzi štiavnickými a hodrušskými rudnými žilami? V prvom rade sú to rozdielne horninové pomery. Naviac žily štiavnického typu sú s výrazným obsahom minerálov farebných kovov galenit (ruda Pb), sfalerit (ruda Zn), chalkopyrit (ruda Cu), na ktoré sú najmä v podpovrchových častiach viazané drahé kovy zlato a striebro. Tento typ rudných žíl zasahuje okrajovo z Banskej Štiavnice cez horský hrebeň tvorený vrchmi Tanád a Paradajz aj do Hodrušskej doliny, približne až po žilu Rozália. Žily hodrušského typu majú nízky obsah minerálov farebných kovov. Drahé kovy, zlato a striebro, sú v nich viazané najmä na striebronosné minerály (zložité sírniky striebra a farebných kovov) najmä stefanit, argentit, proustit, polybazit a iné.

V tom istom materiáli Bergfest podľa polohy rozdeľuje rudné ložiská v Hodrušskej doline a jej bezprostrednom okolí nasledovne:

• Dolnohodrušské žily nachádzajúce sa od hornej časti Dolných Hámrov - miestnej časti Kyslá po dolnú časti Hodruše – Tergotňu. Najvýznamnejšie z nich sú rudné žily: Melango a Kolloredo, Anna a Nová Anton, Kaizer, Ján Nepomucký a Ján Krstiteľ, Schöpfer, Klement, Štefan, Leopold a Východná.

• Hornohodrušské žily od Tergotne až po koniec Hodruše smerom na Banskú Štiavnicu. Najvýznamnejšie z nich sú rudné žily: Anton a Katarína, Unverzagt – Alžbeta, Brenner, Finsterort, Mikuláš, Všechsvätých, Jozef, Rabenstein, Umbruch.

• Žily v okolí Zipser šachty nachádzajúce sa v samom závere Hodrušskej doliny až po hrebeň vrchov Tanád a Paradajz nazývanom Helá (z nemeckého Hölle – peklo, peklisko). V minulosti bolo toto územie štiavnicko-hodrušského rudného rajónu nazývané Hluchým pásmom. Názov vznikol z titulu absencie tunajších rudných žíl na drahé kovy. Práve v tomto pásme sa však dnes dobýva ložisko, v ktorom ekonomicky rozhodujúcim kovom je zlato. Najvýznamnejšie z tunajších rudných žíl sú: Bärenleuten, Medená, Rozália, Bakali, Amália, Ochsenkopf – Roxner. Sem patria tiež dve polymetalické impregnačné telesá v nadloží žily Rozália a dva Au (Ag, Pb, Zn, Cu) žilné systémy dobývané dnes v bani Rozália.

• Móderštolnianske žily na Kopaniciach, z nich najvýznamnejšie sú žily Hlavná s viacerými odžilkami (Nadložná, Podložná hlinastá) a Zlatá.

  
  Na západ od hlavného rozvodného hrebeňa Štiavnických vrchov (Tanád, Paradajz) Bergfest uvádza ešte žily vyhnianske a bančianske. My sa však budeme zaoberať rudnými ložiskami a baňami v nich len v katastroch obce Hodruša-Hámre (Banská Hodruša, Dolné Hámre, Kopanice).

V obdobiach prosperity pracovalo v hodrušských baniach aj viac ako 600 baníkov. Ešte pred II. sv. vojnou v roku 1939 to bolo 434 pracovníkov (spolu Dolnohodrušský závod, Hornohodrušský závod, prieskum na bani Rozália). V druhej polovici 20. storočia sa počet zamestnancov banského závodu Rudných baní pohyboval okolo 300. Dnes závod Slovenskej banskej, spol. s r.o. v Hodruši-Hámroch zamestnáva 130 pracovníkov.

Do roku 1952 bola Hodruša súčasťou mesta Banská Štiavnica, s baníctvom aktívnym najneskôr od 13. storočia. Vždy však bola v tieni slávnejších banských miest Banskej Štiavnice a Kremnice. Produkciou drahých kovov zlata a striebra však za nimi výrazne nezaostáva a spolu s nimi tvorí tri najvýznamnejšie lokality ich ťažby na Slovensku. S ohľadom na dávnovekosť baníctva v Stredoslovenskej banskej oblasti sa produkcia tej-ktorej lokality len ťažko určuje. O objeme produkcie hodrušských baní však svedčia nepredstaviteľne rozsiahle vydobyté priestory, z nich milióny ton vyťažených a spracovaných rúd a stovky kilometrov labyrintov chodieb a komínov tiahnucich sa hlbinami hôr obklopujúcich Hodrušskú dolinu. Za reálny možno považovať sumárny odhad produkcie Ing. Svetozára Gavoru vychádzajúci z objemu vydobytých priestorov jednotlivých baní Hodruše-Hámrov dnes na úrovni približne 50 t zlata a 1500 t striebra.